Nový foťák

3. dubna 2010 v 18:43 | Michelle |  News
Nakolko sa môj foťák pokazil idú mi ho vymeniť za nový a lepší - Nikon L20 má 10mpix a je super :D
Dúfam že sa stránka trocha zas po zime rozbehne :D už dlho sa chystám odfotiť plaza takže dúfam že mi foťáčik dajú čo najskôr :D
 

Rozhodnutie

23. února 2010 v 13:10 | Michelle
Rozhodnutie
Sedel som na zemi a pozeral sa do ohňa. Zložil som si hlavu do dlaní a premýšľal som čo tu vlastne robím. Zdvihol som pohľad a zadíval sa na ňu... To mladučké dievča čo tak zúrivo chránilo ľudské dieťa. Už som stretol viacej skupín upírov čo pijú zvieraciu krv, aj upírky, slobodné upírky.. Ale ja som proste nikdy nič necítil. Až doteraz, no ona o mňa vôbec nemá záujem. Zaťal som nechty do pästí a ľahol si na zasneženú zem...
* * * * * *
Prebudila som sa na hlasný detský smiech. Pomaly som otvorila oči a posadila sa. Naskytol sa my veľmi zvláštny pohľad na Daeva ktorí levitoval paličkami vo vzduchu zatiaľ čo mu Jamie sedel na kolenách a naťahoval sa za nimi. Dívala som sa na tú až idylickú scénku a zrazu my pripadalo hlúpe báť sa ho. Levitácia je jedna z jeho schopností. Ja som žiadnu nemala, alebo sa aspoň žiadna neprejavila. Vladmir hovorieval že čím je upír starší tým má viac schopností a je silnejší, no niektorí nemusí mať žiadnu schopnosť... "Dave" ozvala som sa potichu, napriek tomu že musel vedieť že som hore. Otočil sa a prenikavo sa na mňa zadíval. "Áno ?" opýtal sa ma. "Koľko si mal rokov ked sa prejavila tvoja prvá schopnosť ?" Takú otázku zrejme nečakal, prekvapene sa na mňa pozrel a potom sa zamyslel. "Mal som 97." Zamračila som sa. Ja mám už 116 a stále nič. "U každého je to ale individuálne. Poznám upíra ktorého prvá schopnosť sa prejavila ked mal 250 rokov." To ma trocha ukľudnilo. "Čo teraz ?" spýtal sa ma. "To dieťa má nedaleko
starých rodičov. Ten upír ich rodinu sledoval dlhšie a ja som sledoval jeho..takže.." "Prečo si ho nechal zabiť všetkých tých ľudí ?"
Vybehla som naňho zúrivo. Cítila som ako ma pohlcuje šialenstvo, chcela som sa naňho vrhnúť a rozdriapať ho na márne kúsky. "V tú chvíľu som bol naneštastie na love. Kým som sa tam dostal..Zabil už skoro všetkých.." Odvetil takým smutným hlasom že moja zúrivosť bola v sekunde preč. Otočila som sa a vzdychla si. Zase som sa prestala ovládať.. "Tak, kde bývajú jeho starý rodičia...nech to máme rýchlo za sebou.."

©Michela Mikušová

Kam dál

Reklama